Napriek uplynulým rokom a značným prostriedkom z fondov Európskej únie sa Poľsku stále nedarí zabezpečiť ľuďom so zdravotným postihnutím nezávislý a dôstojný život. Najnovšie správy pripravené pre Európsky parlament jasne ukazujú, že systém podpory je naďalej založený najmä na inštitucionálnej starostlivosti, namiesto komunitných riešení, ktoré by ľuďom umožnili plnohodnotne fungovať v spoločnosti.
O potrebe deinštitucionalizácie, teda postupného prechodu od veľkých zariadení starostlivosti k miestnym službám, podporovanému bývaniu a komunitnej pomoci, sa hovorí už roky. V praxi však tieto zmeny prebiehajú veľmi pomaly a mnohí ľudia zostávajú aj naďalej izolovaní od spoločenského života bez reálnej možnosti samostatného fungovania.
Štatistiky ukazujú rozsah problému. Počet dospelých Poliakov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti výrazne vzrástol – z 34 tisíc v roku 2012 na takmer 64 tisíc v roku 2022. Tento nárast naznačuje, že namiesto podpory samostatnosti sa systém čoraz viac opiera o inštitucionálne umiestňovanie.
Odborníci zdôrazňujú, že tento dynamický nárast nie je spôsobený len starnutím populácie. Do veľkej miery ide aj o dôsledok nedostatku alternatívnych foriem podpory, ako sú domáca starostlivosť, osobná asistencia či podporované bývanie. Pre mnohé rodiny tak zostáva umiestnenie blízkej osoby do zariadenia jedinou reálnou možnosťou.
Už v roku 2018 Výbor OSN upozornil Poľsko na nedostatok odhodlania v procese deinštitucionalizácie. Vtedy bola zdôraznená potreba rýchlych reforiem a vytvorenia systému podporujúceho nezávislý život v rámci miestnych komunít.
Podľa najnovších analýz sa situácia do roku 2026 výrazne nezlepšila. Napriek stratégiám, programom a politickým vyhláseniam postupuje zavádzanie konkrétnych riešení pomaly. Mnohí ľudia tak naďalej zostávajú v systéme, ktorý skôr izoluje, než integruje.
Problém ešte viac prehlbuje zložitá finančná situácia ľudí z tzv. zraniteľných skupín. Až polovica z nich žije pod hranicou chudoby, čo výrazne obmedzuje ich možnosti samostatného života a slobodného rozhodovania.
Náklady na bývanie pohlcujú v priemere približne 40 % ich už aj tak nízkych príjmov. V dôsledku toho si ani ľudia, ktorí by mohli žiť čiastočne samostatne, často nemôžu dovoliť bývať mimo inštitucionálnych zariadení. Mnohí tak končia v domovoch starostlivosti nie z nutnosti, ale pre nedostatok iných možností.
Nízka finančná podpora a obmedzený prístup k sociálnym službám spôsobujú, že nezávislý život zostáva pre mnohých len teoretickou možnosťou. Bez stabilného ekonomického zázemia je skutočná sloboda voľby ťažko dosiahnuteľná.
Odborníci zároveň upozorňujú, že štát nedostatočne monitoruje situáciu ľudí žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Chýba jednotný systém zberu údajov, hodnotenia kvality života a dlhodobého posudzovania účinnosti podporných opatrení.
Bez spoľahlivého monitorovania je ťažké určiť skutočné potreby obyvateľov zariadení a zistiť, či poskytovaná podpora naozaj zlepšuje ich životné podmienky. To sťažuje realizáciu skutočných reforiem a vedie k udržiavaniu súčasného stavu.
Výsledkom je, že Poľsko sa už roky nachádza v stave štrukturálnej stagnácie. Napriek dostupným finančným prostriedkom, správam a medzinárodným odporúčaniam zostávajú ľudia so zdravotným postihnutím príliš často na okraji spoločnosti a systém starostlivosti ich naďalej skôr izoluje, než podporuje ich nezávislosť.
9 februára, 2026
