WHO bije na poplach: Európa potrebuje milión zdravotných sestier do roku 2030

WHO bije na poplach: Európe chýba milión zdravotných sestier

Vo februári 2026 zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO/Europe) historicky prvý strategický dokument pre región, ktorý komplexne popisuje kritickú situáciu v ošetrovateľstve v Európe. Záver je jednoznačný: bez okamžitých opatrení hrozí európskemu zdravotníctvu kolaps.

Čísla hovoria jasnou rečou

Už v roku 2022 WHO varovala, že nedostatok pracovníkov v zdravotníctve je „tikajúcou časovanou bombou“. Najnovšie odhady tieto obavy potvrdzujú: do roku 2030 bude v európskom regióne chýbať takmer milión zdravotníckych pracovníkov. V celej EÚ už dnes chýba približne 1,6 milióna odborníkov v zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Zdravotné sestry tvoria chrbticu zdravotníctva — predstavujú viac ako 56 percent všetkých pracovníkov v zdravotníctve. V EÚ aktuálne pracuje približne 3,7 milióna sestier a 172 tisíc pôrodných asistentiek. Tento počet však zďaleka nestačí.

Nemecko pod osobitným tlakom

V Nemecku je situácia obzvlášť napätá. Podľa Spolkového štatistického úradu bude do roku 2049 potreba 280 000 až 690 000 ďalších pracovníkov v starostlivosti. Koncom roku 2023 potrebovalo v Nemecku starostlivosť 5,7 milióna ľudí — číslo, ktoré do roku 2055 vzrastie na približne 6,8 milióna.

Situáciu zhoršuje skutočnosť, že viac ako 25 percent pracovníkov v starostlivosti o seniorov je starších ako 55 rokov a v najbližších rokoch odíde z trhu práce.

Slovensko a región

Problém sa týka celého regiónu. V Českej republike už pracuje približne 1 500 zdravotných sestier ukrajinského pôvodu v nemocniciach a klinikách. Slovensko, ktoré prijalo značný počet utečencov (25,8 osôb na tisíc obyvateľov pod dočasnou ochranou), čelí podobným výzvam pri zabezpečovaní kvalifikovaného personálu v sektore starostlivosti.

8 odporúčaní WHO

Nový strategický dokument WHO, vypracovaný v rámci trojročného projektu Nursing Action (financovaného Európskou komisiou v programe EU4Health v spolupráci s 21 členskými štátmi EÚ), stanovuje osem prioritných opatrení:

1. Uznať ošetrovateľstvo za bezpečnostne kritické — bezpečné personálne obsadenie je neoddeliteľné od bezpečnosti pacientov.
2. Riadiť komplexnosť systému — personálne obsadenie závisí od financovania, digitálnych systémov a potrieb pacientov.
3. Zabezpečiť širokú podporu udržateľnosti — dialóg so sestrami, zamestnávateľmi, regulátormi a odbormi.
4. Vybudovať dátové systémy — spoľahlivé údaje o personáli a pracovnej záťaži.
5. Monitorovať zodpovednosť — jasné štandardy a transparentné reportovanie.
6. Zabezpečiť udržateľné investície — finančné mechanizmy podporujúce bezpečné personálne obsadenie.
7. Posilniť vzdelávanie a školenie — kvalitné vzdelanie a priebežný profesijný rozvoj.
8. Posilniť vedenie v ošetrovateľstve — podpora profesijnej autonómie lídrov v starostlivosti.

Medzinárodný nábor ako súčasť riešenia

Vzhľadom na starnúcu populáciu a klesajúci záujem mladých ľudí o profesiu zdravotnej sestry sa medzinárodný nábor kvalifikovaných pracovníkov v starostlivosti stáva kľúčovým. Práve tu pôsobí OPK.CARE: spájame kvalifikovaných pracovníkov z východnej Európy so zariadeniami starostlivosti v Nemecku a ďalších európskych krajinách — profesionálne, eticky a s hlbokým porozumením potrebám všetkých strán.

Záver: je čas konať

Odporúčania WHO jasne ukazujú: Európa musí konať teraz. Investície do bezpečného personálneho obsadenia prinášajú merateľné výsledky — od nižšej úmrtnosti pacientov cez lepšiu kvalitu starostlivosti po vyššiu spokojnosť personálu.

Zdroje: WHO/Europe (február 2026), Destatis, Euronews